Zachránime poštové známky?

   Známka v podobe ako ju poznáme oslávila 1. mája už 180 výročie. Podľa známich údajov vnikla vo Veľkej Británii roku 1840. Tento jednoduchý vynález priniesol masové využívanie poštovej služby vďaka výraznému zníženiu ceny poštovného. Tento objav spolu so zmenou cenovej politiky úplne prevrátili doposiaľ zabehnutý spôsob, kde poštovné uhrádzal adresát.

Cena poštovného bola vo Veľkej Británii dovtedy výsledkom prepočtu voči vzdialenosti medzi odosielateľom a adresátom. Keby ste teda v tej dobe naozaj niekoho neznášali, poslali by ste mu list z dovolenky... :-D Dnes tomu tak nie je a naopak človeka poteší pohľadnica, či list z ďalekej krajiny.

Prvým návrhom na zavedenie známky ako formy platenia za poštovú službu prišiel istý Slovinec Lovrenc Košir vo vtedajšom Rakúsku. Jeho nápad nebol prijatý. Tak si tento objav, ako to už na svete chodí, počkal skôr na rozumného schvaľovateľa, než samotného objaviteľa.

Známky žiaľ dnes považujú jednotlivé pošty za istý prežitok. Klasické listy dnes už na pošte, ak nepožadujete známky, „ofrankujú“ lepiacim štítkom kde sa vytlačí na tlačiarni potvrdenie o úhrade. Rozrastajúce sa zásielkové a kuriérske služby známky nepoužívajú vôbec. Akoby sa schyľovalo ku úplnému zániku známok, čím by výrazne utrpelo aj samotné remeslo klasického rytectva. Rytci sú „šafránom“ každej krajiny. Každá krajina si ich pestovala a patrili vždy medzi istú elitu. Ich služby boli potrebné a ich nelojálnosť mohla spôsobiť (a často spôsobila) veľa problémov.

Počet vyučených rytcov v Československu nebol veľký. Bola to ale elita a bol zavedený aj istý systém na ich „živenie“. Jednou z pravidelne prideľovaných prác rytcom bola výroba rytín pre známky. Spolupráca maliara – tvorcu návrhu a rytca sú v umení pozoruhodné. Jednotlivé emisie známok boli plánované a dones tomu tak je. Rytec dostal zaplatené za dielo a raz za čas ten najlepší z nich, mohol zažiť životnú zákazku v podobe vytvorenia národnej meny. Len si spomeňme na krásne Československé bankovky podľa návrhu Albína Brunovského. Alebo stále používané České bankovky, ktoré vytvoril Oldřich Kulhánek.

Rytcov je dnes už pomerne málo. Remeslo upadá a jeho perspektíva klesá. Naša národná mena už neexistuje, kolky nahradili kolkomaty s QR kódom a ak sa nepokúsime zachrániť známky, stratíme aj tento prvok národnej umeleckej identity.

Ale je to iba na nás. Cena poštovného nezáleží od toho, či dáme na list nalepiť známku, alebo nič nehovoriaci a podľa môjho názoru aj emisne náročnejší lepiaci papier s vytlačeným poštovným. Žiadajte na prepážke pošty, aby boli použité známky. Alebo ešte lepšie a známky si objednajte či zakúpte na pošte. Lebo lepenie známok je radosť. Je to umelecká výzdoba listu. Ja si ich objednávam na stránkach spoločnosti POFIS, ktorá na Slovensku známky zabezpečuje. Balíky s objednanými knihami a grafickými listami budem „ofrankúvať jedine známkami, ak sa bude jednať o zásielky cez poštu.

Inak zaniknú známky a utrpí, ak vôbec prežije, samotné remeslo rytectva. Výhrou nie sú ani známky bez klasickej tlače z rytiny. Známka poslednej hlavy nášho štátu, žiaľ porušila pravidlo výberu rytca ako aj techniky tlače. Sú oblasti, kde trhovosť ničí tradície a kultúrnu bohatosť krajiny.