Ex libris ako pečiatka? A prečo nie.

   Pod pojmom Ex libris si automaticky predstavíme grafický list s umeleckým dielom a značkou majiteľa. Veď prapôvod nebol v zbieraní týchto umeleckých výtvorov, ale čisto praktický. Grafické značky /Ex libris/ si majitelia vlepovali do kníh. Týmto spôsobom si ich akoby označili - podpísali.

Knihy s Ex libris dostávajú aj novú pridanú hodnotu. Meno majiteľa. A to sa nesie celým príbehom života knihy. Za posledné roky sa mi dostali do rúk knihy, ktoré si pôvodne označili svojimi značkami, či prípisom vášnivý čitatelia ako E. Zmeták, K. Izakovič, H. Benešová, Ľ. Ondrejov.... a veľa iných a často pre mňa aj neznámych ľudí. 

Každý mal pritom zaiste veľmi zaujímavý život. Krásne spojenie knihy ktorú získate a zároveň vedomosť o jeho predchádzajúcom majiteľovi. Kniha tým získava nový príbeh. Rovnako ako maľba, o ktorej poznáte históriu vlastníkov a zdobieva jeho zadnú stranu plátna. Je to tajomstvo ktoré vie iba majiteľ a bežnému oku je skrytá. Tak ako sa maľba pozerala zo steny izby na každodenný život predchádzajúceho majiteľa a bola oným nemým svedkom rokov, takou je aj kniha ležiaca v knihovni predchádzajúceho čitateľa.

Na knižnú značku sa nemusí používať iba vlepený list Ex libris. Ľahko si ich môžete značiť pečiatkou. Samozrejme, iba text s menom je troška fádny. Preto sa chcem podeliť o krásny výtvor od kamaráta - Tureckého umelca. Je to reprodukcia slávneho diela Guernica z roku 1937 od Picassa. Dielo je istým spôsobom umeleckým prejavom antifašizmu. Tragédia mesta Guernica v Baskicku bola iba predzvesťou ešte strašnejších osudov vo vojnou zmietanej Európe štyridsiatych rokov minulého storočia.

Iným druhom môže byť aj kamenné pečatidlo. S pečatidlom je treba vedieť zaobchádzať, ale výsledok stojí za to. Každý pokus o otlačok je vlastne pokus a omyl. O to väčšia radosť z každého otlačku, lebo je vždy mierne odlišný. Používanie kamenného pečatidla je návrat ku tradičným Čínskym farbám na pečatidlá. Tie sú veľmi kvalitné a vyzerajú vo finále dobre. 

Tento krásny výtvor z kameňa je dielom Evy. Kamarátky Slovensky, dlhodobo žijúcej v Holandsku. Okrem iného nás spája zbieranie diel K. Ondreičku. Eva je dokonca jednou z majiteliek posledných Ex libris, ktoré profesor Ondreička vytvoril na jej meno.